Každý z nás si v sebe nosí svoje tajomstvá, svoje radosti i strasti každodenného života, strasti predkov, rodových líníí, svoje strachy a nedajbože i strachy tých, medzi ktorými sa pohybuje…
Hovorí sa, že oči sú oknami do duše. Povedzme si – koľkí si tieto okná dobrovoľne zamurovali, alebo ich minimálne dovybavili poriadnymi mrežami? Koľkí z nás si z duše robia nedobytnú pevnosť, v ktorej sú ukrytí pred zlom tohto sveta. V snahe vyhnúť sa, či ukryť pred zlom sa dobrovoľne skrývajú pred šťastím, dobrovoľne si nechajú ujsť krásu života.
Možno práve Okná v nás Vám pomôžu nájsť malú skulinku v tom nedobytnom múre, či medzeru medzi mrežami práve v tých Vašich oknách…
Príjemné čítanie 🙂
okná v nás 